Jesli duhom ty slab i bezmerno soboju gordiš'sia
Jesli slavy dobiťsia liubymi putiami stremiš'sia
Znaj, v bede i v nužde ty s obmanom i s ložju smiriš'sia
I pod natiskom sily ty vole čužoj pokoriš'sia
Jesli veroj ty slab i molia k nebesam ne vzyvaješ'
Jesli, iskrenne kajaś, pred Gospodom stan ne skloniaješ'
Znaj, bescennyje gody svoi ty naprasno teriaješ'
I v mirskoj sujete smysl žizni svojej ne poznaješ'
V žizni puť liš' odin, srok zemnoj nezametno promčitsia
Každyj dolžen ostaviť svoj sled i čego-to dobiťsia
Žizń dostojno prožit’ i vo vsiom ot greha udaliťsia
I k dejanjam blagim dolžen iskrenne každyj stremit’sia
Jesli sudiš' drugih i grehi sosčitať ih berioš'sia
So svoih že načni, do čužih ty jedva doberioš'sia
Jesli deńgi i roskoš' k tebe pritekut - voznesioš'sia
Znaj, bogatstva ujdut, na krugi ty svoja vsio ž vernioš'sia
Jesli gromko živioš' dlia sebia i v delah malodušen
Ty soboj dorožiš’, ty somnenija glasu poslušen
Jesli k tiažkim stradanjam, k nesčastjam drugih ravnodušen
Znaj, ogoń blagorodstva, dobra v tvojom serdce potušen
V žizni puť liš' odin, srok zemnoj nezametno promčitsia
Každyj dolžen ostaviť svoj sled i čego-to dobiťsia
Žizń dostojno prožit’ i vo vsiom ot greha udaliťsia
I k dejanjam blagim dolžen iskrenne každyj stremiťsia
V čas surovoj bedy, ispytav cenu druga poznaješ',
Cenu druga poznaješ’ kogda nasovsem poteriaeš'
Ne vsegda govori i vezde razglašaj vsio čto znaješ'
No vsegda buď uveren i znaj, čto ustami ty skažeš'
Tot, kto skažet, tot sejet, kto slušajet - tot sobirajet
Siľnyj gnev mudreca i vojna hrabreca ispytajet
Dobrota - odejanje sviatyh i ono ne vetšajet
Vsio prihodit dlia teh, kto s terpenjem suďby ožidajet
V žizni puť liš' odin, srok zemnoj nezametno promčitsia
Každyj dolžen ostaviť svoj sled i čego-to dobiťsia
Žizń dostojno prožit’ i vo vsiom ot greha udaliťsia
I k dejanjam blagim dolžen iskrenne každyj stremiťsia