Hrajme sa už konečne s otvorenými kartami:
Môj lod´ musí odísť
a nechá ta tu.
Potom v tebe žije môj krv ďalej,
a keď to nepredáš, znak v tvojom srdci,
čo ta zdvihne zo Zeme k oblohe.
Zbohom leto, už si meškal,
lebo si klamala, že budeš moja,
ale neprišla si!
Zbohom sen, ďakujem, že si zmizla!
Už je časom aby som dostal naspät,
čo si vzala!
Život už unavil v mojích žilách,
viem, že by si ma chcela držať,
ale už ma pusť, prosím.
Je to tu, trhaj zo mňa svoj kus,
a keď to nepredáš, znak v tvojom srdci,
čo ta zdvihne zo Zeme k oblohe.