Volá ma tá zem a aj vzduch sladký,
na horách pod oblohou,
mnoho cestičiek, veľká neznáma,
človek žil v láske s prírodou.
Žili v divokej a nádhernej zemi
bratia traja, láskou spätí,
v srdciach nadšení a nádej si prosia,
siahajúc k nebesiam nad sebou.
Tí duchovia všetkých čo žili,
veďte nás za ruku,
vojdite do našich duší, sŕdc.
Ukážte nám, že sme všetci siroty,
zostávame bratia spolu stáť pri druhých,
ozaj bratia skutoční.
Dajte múdrosť, rozdávať ju môžme
a silu chápať a pochopiť,
to čo robíme a každý výber,
životu dá ďalšie plány
Tak obdivujme čo nám bolo dané,
svet nie je taký, ako sa nám zdá,
každá prekážka nás privedie znovu k ďalšej,
kde cesta konči a začína nová.
Tí duchovia všetkých čo žili,
veďte nás za ruku,
vojdite do našich duší, sŕdc.
Ukážte nám, že sme všetci siroty,
zostávame bratia spolu stáť pri druhých,
ozaj bratia skutoční.