V tejto poctivej krajine boli časy, keď železnica ešte nefungovala,
Keď tie divoké majestátne hory stáli samé proti slnku,
Dávno pred belochmi a dávno pred kolesom,
Keď tmavý zelený les bol príliš tichý nato, aby bol skutočný.
Ale čas nemá začiatok a história nemá hraníc,
Ako prichádzali do tejto zelenajúcej sa krajiny zovšadial navôkol.
Plavili sa na jej vodných cestách a prešli celý vysoký les,
Vybudovali míny, mlyny, a továrne pre dobro všetkých z nás.
A keď mladík začína snívať o jarných časoch,
Železničiar začal byť nedočkavý, kedy začnú znieť zvuky kladív.
Ich myšlienky boli preplnené víziami ich dňa,
A stratilo i získalo sa veľa bohatstva, a muselo sa splatiť mnoho dlhov.
Pretože keď vzhliadli do budúcnosti, čo uvideli?
Uvideli železnú cestu idúcu od mora k moru,
Prinášajúcu tovar do mladej rastúcej zeme
Všetko z prístavov priamo do ich rúk.
Odvráť sa, povedali po celej tejto mocnej krajine,
Od východného brehu po západné pobrežie.
Povolaj robotníkov a stvorte koľaje,
Treba vyznačiť stopy a vytrhnúť cesty.
Otvor svoje srdce, nech krv života prúdi.
Musíme nastúpiť na našu cestu, lebo ideme príliš pomaly.
Povolaj robotníkov a stvorte koľaje,
Treba vyznačiť stopy a vytrhnúť cesty.
Otvor svoje srdce, nech krv života prúdi.
Musíme nastúpiť na našu cestu, lebo ideme príliš pomaly.
Nastúp na našu cestu, lebo ideme príliš pomaly.
Poza belasými Skalnatými vrchmi zapadá slnko.
Hviezdy, tie sa začínajú zviditeľňovať koncom dňa.
Naši milovaní ležia spiaci naprieč divokou prériou,
Na mieste ďaleko od tmavých oceánov.
Sme kopači čo pracujú na železnici,
Klátime svojimi kladivami v žiarivom sálajúcom slnku,
Žijeme v zmätku a pijeme zlú whiskey,
Krčíme svoje chrbty pokiaľ nebude konca našim dlhým dňom.
Sme kopači čo pracujú na železnici,
Klátime svojimi kladivami v žiarivom sálajúcom slnku,
Vyznačujeme stopy a staviame mosty,
Krčíme svoje chrbty pokiaľ železnica nebude hotová.
Tak nad horami a nad pláňami,
Do močarín a do dažďov,
Od Saint Lawrence celou cestou do Gaspé
Kýveme svojimi kladivami a
Pokladáme ich dolu a upevňujeme ich tam,
Preč do nocľahárne a do mesta,
Dolár za deň a strecha nad hlavou,
Voda na život a prípitok na smrť.
Oh, pieseň o budúcnosti bola odspievaná.
Všetky vojny boli zvíťazené.
Stojíme na vrcholoch hôr,
Celý svet na náš rozkaz.
Roztvorili sme pôdu
S našimi slzami a našou drinou.
V tejto poctivej krajine boli časy, keď železnica ešte nefungovala,
Keď tie divoké majestátne hory stáli samy proti slnku,
Dávno pred belochmi a dávno pred kolesom,
Keď tmavý zelený les bol príliš tichý nato, aby bol skutočný.
Keď tmavý zelený les bol príliš tichý nato, aby bol skutočný.
A veľa ľudí pomrelo...
Je príliš tichý...
Aby bol skutočný.