Videla som tmu, no túto nie
Je tak zlá, je tak prázdna, meravá,
To, čo bývalo, už nie je, zhasli svetlá
Veľké temno, som tvoja, už ma máš
Ja idem za tebou, tak ako vždy
Dnes je dnes, v žiadnom z miest ťa neviem nájsť
Môj žiaľ je mi závažím, čo trápi ma
Malý hlások mi šepká zas a zas:
„Stratená, no tak vstaň.
Už je tvoj čas ísť.
Je čas na správnu vec.“
Je to vôbec deň, či stále noc?
Čo pre nás ešte dnes pravdou je?
Neviem, kadiaľ kráčať mám,
tak stratená si bola jasnou hviezdou mojich ciest.
Ako mám dôvod nájsť
A potom viem, kam zájsť sa dá
Je čas na správnu vec
Urob krok, ďalší tiež
Len tak snáď prekročíš svoj tieň
Správnu vec sprav
Nepomôže hrubý strach
Stačí vidieť krokov pár
Len to, na čo mi stačí dych, ďalší krok
Potom skok, to vážne skúšam vád
To, čo mám ked ča nič
iď si ča spre čakiď
Je čas na správnu vec
Kam potom ísť, toľko fráz
Nalnu vás nič nebude už také, aké bolo predtým
Počujem ten hlas, čo volá zas,
Choď nájsť, správnu vec sprav