Moje meno nič neznamená
a ešte menej moja šťastie.
Moja budúcnosť je roztrieštená v temnej divočine.
Slnečný svit je tak vzdialený a tiahnu sa mračná.
Všetko, čo som kedy mal – je teraz preč.
Ach, kam len môžem ísť a čo mám robiť?
Nič ma neteší, len myšlienky na teba.
Iba si sa smiala, keď som ťa prosil, aby si zostala,
a odkedy si odišla, neprestal som plakať.
Svet je osamelé miesto – každý je sám za seba.
Asi pôjdem domov, sadnem a budem plakať.
Plač a myšlienky sú jediné, čoho som schopný
a spomienky, ktoré mám, mi pripomínajú teba.