Približujem sa k tebe.
Viem, že si niekde tu.
Je príliš tma, je mi strašne zima.
Viem, že som sem mala prísť.
Každý stratený sen, čo
za sebou nechávam...
vďaka nemu idem dopredu,
bežím naslepo.
Kričím tvoje meno, no počujem
len ozveny.
Prehľadávam dážď, ale vidím len tiene.
Musíš mi ujázať svoju tvár.
Hlasy, počujem ich kričať za sebou.
Tvoje prízraky
ma spaľujú zvnútra.
Musíš mi dať znamenie.
Vädneš pomaly,
rútiš sa do temnoty.
Nedokážem vidieť, nedokážem myslieť,
musím len ďalej hľadať.
Každá spomienka,
každé pomyslenie na teba...
Je vnútri mňa —
hovorí mi, čo robiť.
Kričím tvoje meno, no počujem
len ozveny.
Prehľadávam dážď, ale vidím len tiene.
Musíš mi ujázať svoju tvár.
Hlasy, počujem ich kričať za sebou.
Tvoje prízraky
ma spaľujú zvnútra.
Musíš mi dať znamenie.
Počuješ ma?
Či iba strácam svoj čas...
Si tu... niekde?
Či si iba v mojej hlave...
Tak si, tak si?
Kričím tvoje meno, no počujem
len ozveny.
Prehľadávam dážď, ale vidím len tiene.
Musíš mi ujázať svoju tvár.
Hlasy, počujem ich kričať za sebou.
Tvoje prízraky
ma spaľujú zvnútra.
Musíš mi dať znamenie.