Rime of the Ancient Mariner [Slovak translation]

Počuješ pieseň o starovekom námorníkovi

Vidíš jeho oko keď zastavuje jedného z troch

Okuzluje jedného z hosťov svadby

Zostaň tu a počúvaj nočné mory mora

A hudba hrá ďalej keď nevesta prechádza okolo

Chytená jeho kúzlom a námorník hovorí svoj príbeh

Jazdili južne ku krajine snehu a ľadu

Na miesto kde nikto nebol

Cez sneh hmla letí na albatrose

Pozdravení v mene boha, dúfajú, že prinesie šťastie

A loď sa plaví ďalej späť na sever

Cez hmlu a ľad a albatros nasleduje ďalej

Námorník zabíja vtáka dobrého znamenia

Jeho lodní kolegovia znovu plačú pre to čo urobil

Ale keď sa hmla vyjasnieva, ospravedlňuju sa mu

A nútia seba v časti zločinu

Plavia sa ďalej a ďalej a severne cez more

Plavia sa ďalej a ďalej a severne kým všetci nebudú ticho

Albatros začína so svojou pomstou

Hrozná kliatba, smäd začal

Jeho lodní kolegovia obviňujú smolu na námorníka

Na jeho krku, mŕtvy vták je obesený

A kliatba ide ďalej a ďalej a ďalej na mori

A smäd ide ďalej a ďalej pre nich a mňa

"Deň po dni, deň po dni , namyšľame si, ani dych, ani pohyb

Tak leniví ako maľovaná loď na maľovanom oceáne

Voda, voda všade a celé paluby sa zmenšili

Voda, voda všade ani žiadna kvapka na pitie"

Tam, volá námorník

Tam prichádza loď cez hranicu

Ale ako sa môže ona plaviť bez vetra vo svojích plachtach a bez prílivu?

Pozrite sa, prichádza vpred

Blíži sa vpred von zo slnka

Pozrite sa ona nemá žiadnu posádku

Nemá žiaden život, počkajte, ale tam sú dvaja

Smrť a ona, život v smrti hádžu svoju hraciu kocku posádke

Ona vyhráva námorníka a on jej teraz patrí

Potom posádka, jeden za druhým

Spúšťajú mŕtvych, dvesto mužov

Ona, ona, život v smrti

Necháva ho žiť, jej vyvolený

"Jedna po druhej, hviezda zaťala mesiac

Príliš rýchlo na výdych alebo povzdych

Každý otočil jeho tvár s hroznou bolesťou

A preklial ma so svojím okom

Štyri krát päťdesiat živých mužov

A nepočul som ani povzdych ani výdych

S ťažkým buchnutim neživý kus

Spustili sa jeden po druhom"

Kliatba žije ďalej v ich očiach

Námorník, želal si aby umrel

Spolu s morskými bytosťami

Ale žili ďalej, takže žil

A pri svetle mesiaca

Modlí sa za ich krásu, nie skazu

So srdcom ich požehnava

Božie bytosti, všetky z nich tiež

Potom kúzlo začína lámať

Albatros padá z jeho krku

Ponára sa ako olovo do mora

Potom dole v pádoch prichádza dážď

Počuješ vzdychy dávno mŕtvych námorníkov

Vidíš ich hýbať sa a začínajú stúpať

Telá zdvihnuté dobrými duchmi

Žiaden z nich nehovorí a sú neživí vo svojích očiach

A pomsta je stále hľadaná, pokánie začína znovu

Vrhá sa do vytrženia a nočná mora pokračuje

Teraz je kliatba konečne zdvihnutá

A námorník vidí svoj domov

Duchovia idú z dávno mŕtvych tiel

Formujú svoje vlastné svetlo a námorník odišiel sám

A potom čln prišiel, plaví sa smerom k nemu

Bola to radosť, nemohol uveriť

Čln pilota, jeho syn a pustovník

Pokánie života padne na neho

A loď, ponára sa ako olovo do mora

A pustovník vyhrešuje námorníka od jeho hriechov

Námorník je zviazaný aby povedal o svojom príbehu

Aby povedal svoj príbeh kdekoľvek ide

Aby sa učil božie slovo podľa svojho vlastného príkladu

Že musíme milovať všetky veci ktoré boh vyrobil

A hosť svadby je smutný a múdrejší človek

A príbeh ide ďalej a ďalej a ďalej