Sú lásky, ktoré zomierajú, sú lásky, ktoré sa rodia
Storočia ubiehajú a zanikajú
To, čo si myslíš, že je mŕtve,
je len jedným z mnohých období, nič viac
Jedného dňa, unavený z tohto putovania,
Odídeš, a čo na tom záleží,
Pretože Zem sa bude naďalej točiť,
Dokonca aj keď tu už my nebudeme
Objím ma, povedz, že ma miluješ!
Vyčaruj mi úsmev uprostred requiemu
Objím ma, povedz, že ma miluješ!
Vlej mi chuť tancovať, až kým nám čas nevezme,
To, čo nám dal
Jeden rok, dva roky, sto rokov šťastia
Potom ťa život odtrhne ako kvet
Rozosmej ma, potrebujem to,
Kým budem čakať, až odbije môj čas
Jeden rok, dva roky, sto rokov vo dvojici
A potom, jedného dňa ostaneš sám,
Budeš plakať, ale každopádne prežiješ
To je krása requiemu
Z iskier sa stanú plamene
Z dievčatiek ženy
To, čo si myslíš, že je smrť
je len jedným vzplanutím, nič viac
Naše slzy, naše pády
Myslíme, že na nich záleží
Ale zajtra sa znovuzrodí deň,
Ako keby sme ich nikdy neboli zažili
Objím ma, povedz, že ma miluješ!
Vyčaruj mi úsmev uprostred requiemu
Objím ma, povedz, že ma miluješ!
Vlej mi chuť tancovať, až kým nám čas nevezme,
To, čo nám dal
Jeden rok, dva roky, sto rokov šťastia
Potom ťa život odtrhne ako kvet
Rozosmej ma, potrebujem to,
Kým budem čakať, až odbije môj čas
Jeden rok, dva roky, sto rokov vo dvojici
A potom, jedného dňa ostaneš sám,
Budeš plakať, ale budeš žiť ďalej
To je krása requiemu
Sú lásky, ktoré zomierajú, sú lásky, ktoré sa rodia
Dnes večer konečne už viac nemám strach
Viem, že ťa budem stále milovať,
Aj keď sa viac Zem nebude točiť
Sú lásky, ktoré zomierajú, sú lásky, ktoré sa rodia
Dnes večer konečne už viac nemám strach
Viem, že ťa budem stále milovať,
Aj keď sa viac Zem nebude točiť
Objím ma, povedz, že ma miluješ!
Vyčaruj mi úsmev uprostred requiemu
Objím ma, povedz, že ma miluješ!
Vlej mi chuť tancovať, až kým nám čas nevezme,
To, čo nám dal
To, čo nám dal
To, čo nám dal
To, čo nám dal
To, čo nám dal