Koniec rokov sedemdesiatych,
dvadsiateho storočia
bolo vo mne
niečo od človeka.
Ja som dávno mŕtvy
už od toho dňa,
nás troje v izbe
a môj pohreb.
Ref.
A vždy slávnostne prisahám,
a viem, že si klamem,
že prestanem spomínať na teba,
toto je posledná pesnička o tebe.
Pohriznutý v duši,
v krku knedlik,
raz a navždy,
zhodený zo sedla
Vyzerá na to, že som
márne starol.
Žiaden zo snov
nie som splnil.
Ref.
Žijem cez iných,
mne je všetko jedno
Po tebe potopa,
nič už nemá hodnotu.
Zákerne to bolí,
ako skazené zuby
Pravda je taká,
že sa len raz miluje.
Ref.