"Žiadne miesto nie je mojím domovom",
pomyslela som si, zatiaľ čo som kráčala preč...
V prvé dni budem trpieť, ale
viem, že si na to zvyknem...
V prvé dni Ťa budem hľadať,
potom si zvyknem
Pretože človek sa vždy vracia tam, kde sa cítil dobre
a miesta, to sú v podstate ľudia
Nečakané odchody, autá, asfalt,
tiene noci na vidieku,
odvaha toho, kto nechá všetko tak a začne odznova...
Nebol to život, aký sme očakávali, avšak môže byť...
Je to láska, ktorá všetko robí bláznivým
Žiadne miesto nie je mojím domovom -
pochopila som, áno... zatiaľ, čo som kráčala preč;
zo začiatku je to vždy ťažké, ale
viem, že znovu nájdem samu seba...
Vždy budem mať unavené oči a budeš mi chýbať,
potom si zvyknem
Pretože človek sa vždy vracia tam, kde sa cítil dobre
a miesta, to sú v podstate ľudia
Chuť vrátiť sa späť, tlmené svetlá, stanice
aj keď by tam nemal byť nikto, kto ťa čaká
krása toho, kto ti vie napriek všetkému odpustiť
Nebol to život, aký sme očakávali, avšak môže byť...
Je to láska, ktorá všetko robí dokonalým
Je to láska, ktorá príde, zastaví sa na moment, pozdraví a odíde;
je to láska, ktorá robí tvoje ticho mojím domovom...