No potrebuješ svetlo len keď dohára
Chýba ti slnko len keď začína snežiť
Zistil si že ju miluješ až keď si ju nechal ísť
Vieš, že si bol vysoko len keď sa cítiš nízko
Nenávidíš cestu len ak ti chýba domov
Zistil si že ju miluješ až keď si ju nechal ísť
A nechal si ju ísť
Zízaš na dno svojho pohára
Dúfajúc, že raz sen bude trvať
Ale sny pricházdajú pomaly a idú tak rýchlo...
Vidíš ju keď si zavrieš oči
Možno jedného dňa pochopíš prečo
Všetko čoho sa dotkneš istotne umrie...
Ale potrebuješ svetlo len keď dohára
Chýba ti slnko len keď začína snežiť
Zistil si že ju miluješ až keď si ju nechal ísť
Vieš, že si bol vysoko len keď sa cítiš nízko
Nenávidíš cestu len ak ti chýba domov
Zistil si že ju miluješ až keď si ju nechal ísť
Zízaš na strop v tme
V svojom srdci máš ten istý prázdny pocit
Pretože láska pricházda pomaly a ide tak rýchlo
No vidíš ju keď zaspávaš
Ale nikdy sa jej nedotkneš a nikdy si ju nenecháš
Pretože si ju miloval príliš veľa a potopil si sa príliš hlboko
No potrebuješ svetlo len keď dohára
Chýba ti slnko len keď začína snežiť
Zistil si že ju miluješ až keď si ju nechal ísť
Vieš, že si bol vysoko len keď sa cítiš nízko
Nenávidíš cestu len ak ti chýba domov
Zistil si že ju miluješ až keď si ju nechal ísť
A nechal si ju ísť... Oh oh oh... Oh oh...
A nechal si ju ísť... Oh oh oh... Oh oh
Nuž nechal si ju ísť...
Lebo potrebuješ svetlo len keď dohára
Chýba ti slnko len keď začína snežiť
Zistil si že ju miluješ až keď si ju nechal ísť
Vieš, že si bol vysoko len keď sa cítiš nízko
Nenávidíš cestu len ak ti chýba domov
Zistil si že ju miluješ až keď si ju nechal ísť
Lebo potrebuješ svetlo len keď dohára
Chýba ti slnko len keď začína snežiť
Zistil si že ju miluješ až keď si ju nechal ísť
Vieš, že si bol vysoko len keď sa cítiš nízko
Nenávidíš cestu len ak ti chýba domov
Zistil si že ju miluješ až keď si ju nechal ísť
Nechal si ju ísť...