Hej, Jožo, chlape, vypočuj ma
Veď som to neurobil naschvál
Bol som ťa hľadať a nejak som do toho spadol
Mimochodom, aký to bol super deň....
Čo za kočku je Jožova matka
Pozerám na ňu a spomínam na ten okamih, hej
Keď mi otvorila dvere a ja som sa naňho pýtal
Povedala mi, že odišiel a dnes sa už nevráti
Moja fantázia lieta, až kamsi do oblakov
A keď ju tak vidíš, ležiacu na pohovke a ja s ňou v chatke...
Spomínam si na ten okamih, keď som
Stratil aj posledné zvyšky rozumu, ktoré som mal
A teraz asi začínam šalieť
Kdeže, kdeže
To som pri nej iba trochu nervózny
Lebo Jožova matka ma privádza do šialenstva
A nenechám to tak, lebo to cítim, tak jasne
Nie som na vine, tie dvere som predsa neotvoril ja
Bol to jeho matka, čo ma pozvala dnu
Vyšiel som po schodoch skromnej chatky
S jeho matkou vo svojom náručí
A uvelebený v tej posteli, som videl kamaráta Joža
Ako na mňa hľadí z rodinných portrétov
Čo sa stalo, stalo sa a teraz nemôžem poriadne spať
Urobil som to temer nasilu, nevedel som, čo robiť
Dúfam, že to pochopí, že sa vžije do mojej kože
Bol to ťažký okamih, snáď to chápe
A teraz šaliem snáď ešte viac
Kdeže, kdeže
To som iba trochu viac nervózny
Lebo Jožova matka ma privádza do šialenstva
A nenechám to tak, lebo to cítim, tak jasne
Nie som na vine, tie dvere som predsa neotvoril ja
Bol to jeho matka, čo ma pozvala dnu
(Do desiatej rána
Znova a znova, Jožo)
Pozri, chlape, snaž sa ma pochopiť
Veď nie som zlý týpek
Veď som veľmi citlivý a opatrný
A urobil som to s nehou
Nechcem, aby si si myslel, že sa z teba vysmievam
Ale, Jožo...tvoja matka je kus...
Lebo Jožova matka ma privádza do šialenstva
A nenechám to tak, lebo to cítim, tak jasne
Nie som na vine, tie dvere som predsa neotvoril ja
Bol to jeho matka, čo ma pozvala dnu
Lebo Jožova matka ma privádza do šialenstva
A nenechám to tak, lebo to cítim, tak jasne
Nie som na vine, tie dvere som predsa
neotvoril ja
Bol to jeho matka, čo ma pozvala dnu
Čo ma zavolala dnu...