Chodila si po dome ako duch
S bosými nohami, aby si nerobila hluk
Čakal som na to, že mi povieš
Typickú frázu, ktorou začínajú všetky konce...
„Musím s Tebou hovoriť, láska, medzi nami to už nefunguje...“
Bez teba dom nie je ten istý, láska
Dom bez tvojich šiat na zemi je ako novembrový park bez lístia
Nechala si mi toľko „ale“
Že teraz žijem z možno
Spím s otvorenými dverami, aby som videl
Či sa spomienky na Teba rozhodnú odísť
Niet spôsobu, ako na teba zabudnúť
Bez tvojich slov dom už nie je ten istý
Dni plynú ako trest
A mrzí ma, že mi nikto neprečítal moje práva
Strechy sú nízke
Oblaky večne zahaľujú oblohu
A táto pieseň neprestáva znieť medzi tvojimi nohami
Ak som bol na vine, odpusť mi
Ak si bola na vine, odpúšťam ti
Bez teba dom nie je ten istý, láska
Celý deň sa korčuľujem, lebo naša izba je teraz z ľadu
Zrkadlá sa nesmejú
A v kúpeľni je ozbrojený štrajk
Preto, lebo si mi nechala len svoj rúž a vzala si so sebou svoj pohľad
Je ako stará plachetnica, rozožratá hrdzou pod morom
Lebo bez teba, láska, už dom nie je ten istý
Opilci a malé deti hovoria vždy pravdu
Odkedy si odišla, láska
Vidíš, som rozdelený na dve polovice
Nenaučil som sa žiť sám, možno som ani nechcel
Pretože si svoj život predstavujem
Iba s tebou