Z ostrova je toto dievča
čo vyčnieva iných
rada má ľudí a more
a pýchou rodiny je
Občas sa zdá že sa rúcaš
A cesta tieň zanechá
aj viac váh vieš zatúlané
šťastie nájsť
Veď ľudia z láskou zmenia
tie vec čo vieš ťa vedú
nič na Zemi neumlčí
tvoj tichý hlas, stále je tu
A keď ten hlas začne šepkať
Vaiana nesmieš sa vzdať
Vaiana veď vieš
kde seba môžeš nájsť
Seba nájsť ?
Dievča čo má svoj ostrov v láske
morskú vôňu v láske má
volá ma
Som dcéra náčelníka dediny
aj hĺbky morí tiež driemu v nás
po predkoch svet ich bájnych ciest
volá ma
Priviedla som nás až tam kde sme
a loď stále pláva
zvláštne volanie z neznámych vôd
k sebe lákam
Jedno viem volanie
dlho znie v mojom vnútri
a zázrační príliv
do žíl prúdi
To čo viem
v srdci len ponesiem
na čo smútiť
Čo príde k nám
už dávno mám
Ja som Vaiana !