Keď dvíhaš hlavu medzi bezhlavými,
čo tebe vyčítajú bezhlavosť,
a veríš si, keď neveria ti iní,
no nepôjdeš si na nich vyliať zlosť,
keď vytrváš, aj keď si musíš nadísť,
nezačneš klamať tam, kde vládne lož,
nemstíš sa nenávisťou za nenávisť,
no nenechávaš zhrdzavieť svoj nôž,
keď snívať vieš, no nie si otrok snenia,
naplno žiješ, aj keď hĺbaš rád,
keď Úspech a či Katastrofa mienia
ťa podviesť—vidíš im však do karát,
keď necúvneš, ak tvoje rýdze slová
prekrúti gauner, umlčí tvoj hlas,
keď dom ti zrútia, a ty—bez domova—
z posledných síl ho z trosiek staviaš zas,
keď v pravej chvíli ťažko nazhŕňaný
zisk na jedinú kartu postavíš,
keď nevyjde to, nevzdychneš si ani,
a začneš znova, holý ako myš,
keď prinútiť vieš srdce, nervy, svaly,
aby to s tebou vydržali tiež,
slúžiť ti ani v kríze neprestali,
'If / Keď / Když' titlepage by Jozef Jankovič
keď nemôžeš už, keď už iba chceš,
keď medzi davom zachováš si hrdosť,
keď prostý si, aj keď ťa stretne kráľ,
keď skúškou priateľstva je tvoja tvrdosť,
si svoj, aj keď si srdce na dlaň dal,
keď z posledných síl dobehnúť vieš k méte
a čas len v pätách dobieha ti už,
potom ti patrí svet a všetko v svete,
a navyše je, syn môj, z teba muž!