Je príliš neskoro?
Nič na záchranu.
Odvraciaš svoj zrak,
dávaš do poriadku škody.
Význam
našich slov lásky
sa vytratil.
Kedysi sme ľúbili jedna
druhú,
venovali sa jedna druhej,
potajomky sa klamali, tak
si priateľka či sokyňa?
Ľúbili jedna druhú,
boli sme zmyslom života jedna pre druhú,
tak si priateľka či sokyňa?
Pretože ja to musím vedieť...
Tie sľuby...
márne sľuby svornosti.
Len nevinná
hra lásky.
Chytím ťa za ruku...
hologram.
Si stále tu?
Kedysi sme ľúbili jedna
druhú,
venovali sa jedna druhej,
potajomky sa klamali, tak
si priateľka či sokyňa?
Ľúbili jedna druhú,
boli sme zmyslom života jedna pre druhú,
tak si priateľka či sokyňa?
Pretože ja to musím vedieť...
Je príliš neskoro?
Nič na záchranu.
Odvraciaš svoj zrak,
dávaš do poriadku škody.
Význam
našich slov lásky
sa vytratil.
Kedysi sme ľúbili jedna
druhú,
venovali sa jedna druhej,
potajomky sa klamali, tak
si priateľka či sokyňa?
Ľúbili jedna druhú,
boli sme zmyslom života jedna pre druhú,
tak si priateľka či sokyňa?
Pretože ja to musím vedieť...