Odkiaľ si, z ktorej fronty prichádzaš,
hej, vojaku, unaveným krokom,
dávno sa tu boj nebije,
prečo ako duch tadiaľto blúdiš
Ja som duša chorvátskych vojakov,
Domovinu hľadám i vlajku čo veje,
tá moja je krvou premočená,
duša nemá pokoj, hľadá ju
Toto je tvoja zemčo to nevidíš,
Domovina, ktorú sme si vysnívali
za jej slobodu, krv si svoju dal,
a tisícročny sen sa stal skutočnosťou
Nepoznám ju táku, a smutná sa mi robí,
v mojich snoch je hrdá a krásna
a kde sú jej hrdinovia a synovia veľkí
a kde hodnoty za ktoré sme zomierali
Hej, vojaku, toho Chorvátska niet,
akonáhle pučí, postihnú ju ťažkosti,
pozdvihli sa na ňu sily temna
udreli na koronu i trón
Vždy bolo a vždy bude tých
čo dušu Diablovi predajú
a vy preto bdejte lebo musíte bdiet,
Domovine hrdosť vrátit
Všetko by som dal nech ju vidím,
hrdú a krásnu ako v snoch
všetko by som dal nech ju vidím,
i opät pripavený stál život za ňu dal
Ja som duša chorvátskych vojakov,
Domovinu hľadám i vlajku čo veje,
tá moja je krvou premočená,
duša nemá pokoj, hľadá ju