Povedz, videl si
ako sa smiali, ako išli
niektoré bytosti sú tak krásne
vnútri ako vonku- oni ti kazia
tvoju myseľ a zvykni si znova na lásku, ktorú poznáš
Ku ktorej vždy a znova bežíš
Táto láska je reálna,
Tak reálna ako trápenia
Ale trápenia sú ľahostajné
Keď sa ti láska odporúča
Ale to je dobre, ako to je
Človek sa učí len, keď žerie hovno
Okrem toho nie je zrelý
On predsa nevie
Ja ešte neviem,
kedy ubehne lehota
To ešte svet nevidel
napriek tomu je láska prekrásna
je neviditelná, ale napriek tomu tu
radosť a krivda celý rok
život sa inak neberie naozaj
Pretože srdcom sme vačšinou slepí
Kto znás je už ako dieťa
Otvorený všetkému ako vietor
ktorý ale prináša dážď moru
je tak slobodný, ale napriek tomu ochotný
Daj mi kufor na moje srdce
ktoré je nekonečne cenné
keď si ho berieš so sebou, keď ideš
keď ho nosíš so sebou od rána do večera
a potom ho prinesieš späť nepoškodené
Ja často riskujem
že zabudnem aký bol dobrý život predtým
prepojený s tebou od začiatku až po koniec môjho času
Milujeme život a sme naň pripravení
Pretože mi všetci vrháme tiene
na daľšej sveteľnej
Nenechaj sa rozbiť
a neobávaj sa
toho, čo má prijsť
toho, čo cítiš
toho, čo ľúbiš