Moja dedina, ktorá si na kopci,
natiahnutá ako spiaci starec
nuda, opustenie, maličkosť sú tvoja choroba,
moja dedina, nechám ťa, idem preč.
Čo bude, čo bude, čo bude.
Kto vie čo bude o mojom živote.
Môžem robiť všetko alebo možno nič, od zajtra uvidíme,
a bude, bude čo, ktoré bude.
Moji priatelia sú takmer všetci preč
a ostatní odídu potom mne.
Škoda, lebo som bol v ich spoločnosti dobre,
ale všetko sa míňa, všetko ide preč.
Čo bude, čo bude, čo bude.
Nosím gitaru so mnou a ak plákam v noci,
Budem hrať dedinský pieseň.
Moja láska, ťa bozkávam na ústa
čo bola zdrojom mojej prvej lásky,
Dám ti rande kde a kedy neviem,
ale viem len to, že sa vrátim.
Čo bude, čo bude ...