Mám v krabičke zo striebra,
ktorú nik nemôže zrieť,
Ukrytý oceán, hviezdny prach -
môj malý svet.
V nej závan večnosti znie flautou Panovou,
no pokiaľ v nej chýbaš ty,
ostáva
prázdnou...
Čakám tam, kde si ma nechal,
na ceste čo nemá cieľa.
Tuná Luna nežiari
(až časom zozlatieva).
A oblak za oblakom
na krídlach vtáka dobiela.
Odteraz som ich zajatcom,
bo bez teba
nič viac nemá rým a,
nič nemá rým a, rým a
a to ničí ma, rým a
a to ničí ma, rým a...
Šla som tam, kde končí svet
žiadať o tvoj pardon.
Teraz som tu a čakám
pod súhvezdím Orion.
Zdalo sa mi - vesmírom
dolieha ozvena...
Kiežby si ňou bol ty!
Oh, som beznádejná!
Čakám tam, kde si ma nechal,
na ceste čo nemá cieľa.
Tuná Luna nežiari
(až časom zozlatieva).
A oblak za oblakom
na krídlach vtáka dobiela.
Odteraz som ich zajatcom,
bo bez teba
nič viac nemá rým a,
nič nemá rým a, rým a
a to ničí ma, rým a
a to ničí ma, rým a...
Že ti naďalej chýbam,
v nádeji ostávam.
No čas plynie pomaly
a rozmýšľam ako malá.
Čo viac mám vykonať?
Nič nie je viac opojným,
než upínať srdce tam,
kde som snívala s ním.
Čakám tam, kde si ma nechal,
na ceste čo nemá cieľa.
Tuná Luna nežiari
(až časom zozlatieva).
A oblak za oblakom
na krídlach vtáka dobiela.
Odteraz som ich zajatcom,
bo bez teba
nič viac nemá rým a,
nič nemá rým a, rým a
a to ničí ma, rým a
a to ničí ma, rým a...