Ráno vždy prebúdza Paríž
Ten tón zvonov chrámu Notre Dame.
Aj rybár, aj pekár už poznajú zvon
Čo znie z chrámu Notre Dame.
Veľký zvon ako búrka tu duní,
Malý spieva jak stíchnutý žalm.
A niektorí vravia, že Paríž má dušu.
A tá je v chráme Notre Dame.
Príbeh sa začal v tme, na rieke,
Tam poblíž chrámu Notre Dame.
Niekoľko cigánov ticho sa plavilo
K chrámu Notre Dame.
Ale náhle sa prístav stal pascou,
Ach, tá hrôza v tme číhal tam
Sám diabol, krutá a bezcitná postava tvrdá sťa kov,
Kov zvonov z Notre dame.
Sudca Frolo,
Zlo a hriechy zo sveta chcel zniesť,
Všade videl samú skazenosť,
Len v sebe nie.
Hľaď na tú preliatu nevinnú krv,
Ktorou znesvatil si chrám.
A teraz krv tohto dieťaťa chceš
Pridať k svojim podlostiam.
Luhaj sám sebe a svojim verným,
Vrav si, ja čisté svedomie mám.
Ty však vieš, že sa pred pravdou neschováš,
Každý tvoj hriech potrestá
Náš chrám Notre Dame.
Vtomto mocný pán a vládca
Hádam prvýkrát dostal strach,
Že jeho dušu môže stihnúť pád.
Len ho niekam zavri,
Kde ho neuvidí nik.
Ešte sa mi môže hodiť
Na nejaký trik,
Ten nešťastník.
Tú záhadu záhad snáď vyriešia nám zvony chrámu Notre Dame.
Kto z nich je netvor a kto z nich je pán?
Spievaj zvon, zvon, zvon, zvon, zvon, zvon, zvon, zvon chrámu Notre Dame.